Laura 8. septembra 2021

Ľuboš Bendzák

 

 

BONSAJ

 

Mám chuť

vyhodiť skrine

všetok nábytok a haraburdie

vymaľovať izbu znova na bielo

ponechať si len lôžko

jednu živú rastlinu

Aby bol spánok znova výživný

a deň zrozumiteľný a čistý

 

 

 

***

 

Hľa mačka

živá dokonalosť

v každom pohybe

Čistá je tvoja túžba zabíjať

rovnako ako moja chuť ťa pohladkať

Deň otvára svoje dvere

a my vchádzame do ulíc

ako dve slobodné bytosti

Slnko nás miluje úplne rovnako

Šťastný je ten

kto ku šťastiu nič nepotrebuje

a dýcha vzduch ako keby bol

 

 

 

MOJA DIVOČINA

 

Priletela mucha

aký som vďačný za spoločnosť

 

 

***

 

Dlho som nevedel

čo mám robiť

Teraz mám v hlave jasno

tisíc sĺnc

nado mnou zažiarilo

Implózia ktorá ma takmer stála život

Pobavene hľadím

na svoje nevlastné ja

ako unavene pozerá po dievčatách

a znova túži byť mladé

Moje skutočné ja

je však tisíckrát staršie

Dobre si pamätá

ako vznikal vesmír

ako sa oddelilo

od jednoty

aby mohlo vstúpiť do tejto hry

na skrývačku

a spoznať sa tak

medzi všetkými

 

 

 

***

 

Mám ťa rád ráno

pretože si stále mladé

tiché ako krok mačky

tak pomaly a isto sa približuješ

Všetci spia

počuť len vtákov

ako si rozprávajú čo sa im v noci prihodilo

Práve sa začína leto

a ja som sa zobudil nahý

a sám v posteli

Nikto ma neruší

Moje srdce je voľné

voľne v ňom spieva ľahká prázdnota

a zaberá všetko miesto

Je krásne nemať žiadny cieľ

byť chvíľu oblakom