Ľuboš Bendzák
BONSAJ
Mám chuť
vyhodiť skrine
všetok nábytok a haraburdie
vymaľovať izbu znova na bielo
ponechať si len lôžko
jednu živú rastlinu
Aby bol spánok znova výživný
a deň zrozumiteľný a čistý
***
Hľa mačka
živá dokonalosť
v každom pohybe
Čistá je tvoja túžba zabíjať
rovnako ako moja chuť ťa pohladkať
Deň otvára svoje dvere
a my vchádzame do ulíc
ako dve slobodné bytosti
Slnko nás miluje úplne rovnako
Šťastný je ten
kto ku šťastiu nič nepotrebuje
a dýcha vzduch ako keby bol zadarmo
MOJA DIVOČINA
Priletela mucha
aký som vďačný za spoločnosť
***
Dlho som nevedel
čo mám robiť
Teraz mám v hlave jasno
tisíc sĺnc
nado mnou zažiarilo
Implózia ktorá ma takmer stála život
Pobavene hľadím
na svoje nevlastné ja
ako unavene pozerá po dievčatách
a znova túži byť mladé
Moje skutočné ja
je však tisíckrát staršie
Dobre si pamätá
ako vznikal vesmír
ako sa oddelilo
od jednoty
aby mohlo vstúpiť do tejto hry
na skrývačku
a spoznať sa tak
medzi všetkými
***
Mám ťa rád ráno
pretože si stále mladé
tiché ako krok mačky
tak pomaly a isto sa približuješ
Všetci spia
počuť len vtákov
ako si rozprávajú čo sa im v noci prihodilo
Práve sa začína leto
a ja som sa zobudil nahý
a sám v posteli
Nikto ma neruší
Moje srdce je voľné
voľne v ňom spieva ľahká prázdnota
a zaberá všetko miesto
Je krásne nemať žiadny cieľ
byť chvíľu oblakom
Vznik textov z verejných zdrojov formou štipendia podporil Fond na podporu umenia.
