poézia

Laura 4. decembra 2021

Juraj Briškár

more nechce byť veľké

dieťa nechce byť milé

kvet nechce byť krásny

a žiaden jesenný list

nechce lietať

noc čo nechcela byť

tmavá ani hlboká

učí ľudí zaspávať

keď nechcú

Laura 1. novembra 2021

Jozef Palaščák

Lístie hnije, voda premiešaná s prachom

mrzne do obrazcov, koža na hánkoch puká mrazom, v suchej tráve

môžem ležať prv než v nej stuhne srieň, trnky mrznú, z ich jadierok

zlupujem zubami tenkú dužinu.

Sneh prichádza každý rok neskôr,

aby to všetko prikryl.

Laura 25. októbra 2021

Lenka Šafranová

Keby som bol morským vánkom,

ušil by som moru volány.

Uháčkoval z vody čipku,

život mu tak sladko oslanil.

Na tú krásu by som pri tom

ani halier neminul.

Stačí počkať správny vietor

nech rozčerí hladinu.

Laura 8. septembra 2021

Ľuboš Bendzák

Bonsaj

Mám chuť

vyhodiť skrine

všetok nábytok a haraburdie

vymaľovať izbu znova na bielo

ponechať si len lôžko

jednu živú rastlinu

Aby bol spánok znova výživný

a deň zrozumiteľný a čistý

Laura 12. augusta 2021

Jozef Palaščák

Až vtáky ich plody rozdelia
na spev a trus.

Ak chcem spievať,
môžem písať básne?

Laura 4. augusta 2021

Viktor Suchý

V prvej strofe nás lyrický subjekt – v rovine lexiky i kompozície weinerovsky striedmo – oboznamuje s predmetmi dennej potreby, oblečením a holením. Z hľadiska obsahu je všetko v priamom protiklade k chardinovskému luxusu. V druhej strofe zdôrazňuje viacúčelovosť (plechovica slúži ako tanier i pohár) i vyššiu mieru privlastnenia podpísaním vlastným menom. Tretia strofa upresňuje aspekt fyzickej námahy a pomenúva dôležitý predmet. Klinec vnímame ako obyčajnú, lacnú, ba až banálne bezcennú vec, no pre autobiografický lyrický subjekt je „drahocenným klincom“. Prvýkrát naznačuje medziľudský kontakt – vníma ho ako nebezpečný, zraňujúci, motivovaný závisťou a úsilím drahocennú vec mu odňať, preto sa chráni a predmet skrýva.

Laura 22. apríla 2021

Marián Milčák

Nadránom prichádza
mati, aby ho chlácholila,
už mŕtva, vedma a cárica,
pohrozí temnotám.

Vypľuje hviezdy, nakŕmi svetlo,
utíši psa, divnému synovi strhne
z tváre mesiac.

admin 10. apríla 2021

Silvia Rosivalová Baučeková

Americká poetka Mary Oliver v básňach opakovane uvažuje o nevyhnutnosti smrti. Zbierku New and Selected Poems som prečítala za necelý mesiac. Lepiacim papierikom som si označila len štyri zo stoštyridsiatich dvoch básní, ktoré túto zbierku tvoria. Potom, keď som si ich spätne prezerala, zastavila som sa pri jednej z nich nazvanej Answers.

admin 28. marca 2021

S Petrom Laučíkom sa zhovára Laura Kladeková

Poéziu nenachádzame iba v knihách či literárnych časopisoch, niekedy nás môže prekvapiť aj v e-mailovej pošte. Keď mi Peter Laučík poslal báseň Jeana Paula de Dadelsen, ktorého som dovtedy nepoznala, pocítila som niečo zo vzrušenia archeológov. Uvedomila som si, že báseň sa môže k niekomu vracať ako nápev, neodbytný životný motív, s ktorým si nevie poradiť.

admin 30. januára 2021

Juraj Kuniak

Deň je krátky. Narýchlo neviem,
čo si mám z neho vziať, než sa zotmie.

Les, predtým spiaci, akoby sa už prebúdzal.

Flautovo sfarbené volanie: Kuvik plačlivý.
Je niekde tu, ale nevidno ho.