poézia

Laura 20/11/2024

na hornom konci námestia / sa niečo deje / vraj skočila
z dvanásteho poschodia / no topánky / mala na nohách

Laura 28/06/2024

morské panny rozšafné od peny / odhodia anjelské krídla ako chvost / ako malé majú veľa času premýšľať / aké vlastnosti má more / keď doň namočíš prst / ako príliv zamotá hlavu / väčšmi ako ktorýkoľvek muž

Laura 16/03/2024

Čítam v semienkach paprade o poslednom daždi, / o mori premenenom na jazero, / hnedým prachom nakreslí na brucho súhvezdia.

Laura 20/02/2024

otvorím okno / vpustím do bytu / kúsok rannej hmly

na futbalovom ihrisku

zabavia sa bociany

aj bez lopty

Laura 27/12/2023

Vladimír Ďurka: Mlčanie do vetra. Košice, FACE 2022

Mlčanie do vetra v prvom pláne odkazuje na hovorenie či táranie do vetra. V kontexte samotných básní však znamená ešte čosi, a to základné gesto celej zbierky, totiž oscilovanie okolo úplného minima.

Laura 26/07/2023

Myslela som si, / že to bude jednoduchšie, / ako dokráčať k pobrežiu, / premerať tempá, / vylúpať hrach na polievku, / spájať očká rozpáraného svetra. / Naboso prejdem chodbou / k zárezu svetla v pootvorených dverách.

Laura 11/09/2022

Súvislosti medzi slnečným svetlom a prebudením sú tak zrejmé, že ich možno zdieľať spolu s rastlinami. Vnímaný svet sa dá jednoducho prežiť, vyskúšať, ochutnať a ovoňať. Vracať sa k nemu v texte, nie je nevyhnutné rovnako, ako nie je nutné uvedomovať si vlastné dýchanie. Pokiaľ však chceme z našich pocitov a dojmov získať viac, musíme prevziať za to, aké sú, zodpovednosť, vedome sa na tom, ako vidíme a hodnotíme, a aký svet nás potom obklopuje, podieľať. Osamelá lyrická báseň Rudolfa Juroleka je systematickým výskumom krehkej a subtílnej moci vnímania. Ukazuje, aký zmysluplný a krásny by mohol byť náš svet, pokiaľ by sme si svoju zodpovednosť za jeho význam dokázali priznať.

Laura 17/02/2022

Svetlo ako kryštálik v oku / v závejoch je tráva o hlavu kratšia. / Potľapkáš boky hrnca, / s rukami na bruchu akoby kopce pučali. / Uhlíky necháš vyhasnúť, / utrieš paru z okienka na dverách. / Keď pukne plechové vedro plné ľadu, / v peci sa mihnú ulity slimáčikov.

Laura 17/12/2021

Dopoludnie som strávil vo vani / hýčkal som svoje lenivé telo / a čítal Danteho Peklo / Zdalo sa že už i tento deň / je stratený a vtedy náhle / v svojich predstavách / som vztýčil veľkolepú vežu / Nik nepostavil väčšiu

Laura 04/12/2021

more nechce byť veľké / dieťa nechce byť milé / kvet nechce byť krásny / a žiaden jesenný list / nechce lietať / noc čo nechcela byť / tmavá ani hlboká / učí ľudí zaspávať /keď nechcú

Laura 01/11/2021

Lístie hnije, voda premiešaná s prachom / mrzne do obrazcov, koža na hánkoch puká mrazom, v suchej tráve / môžem ležať prv než v nej stuhne srieň, trnky mrznú, z ich jadierok / zlupujem zubami tenkú dužinu.

Laura 25/10/2021

Keby som bol morským vánkom, / ušil by som moru volány. / Uháčkoval z vody čipku, / život mu tak sladko oslanil.

Laura 08/09/2021

Mám chuť / vyhodiť skrine / všetok nábytok a haraburdie / vymaľovať izbu znova na bielo / ponechať si len lôžko / jednu živú rastlinu / Aby bol spánok znova výživný / a deň zrozumiteľný a čistý

Laura 12/08/2021

Až vtáky ich plody rozdelia / na spev a trus. / Ak chcem spievať, / môžem písať básne?

Laura 04/08/2021

V prvej strofe nás lyrický subjekt – v rovine lexiky i kompozície weinerovsky striedmo – oboznamuje s predmetmi dennej potreby, oblečením a holením. Z hľadiska obsahu je všetko v priamom protiklade k chardinovskému luxusu. V druhej strofe zdôrazňuje viacúčelovosť (plechovica slúži ako tanier i pohár) i vyššiu mieru privlastnenia podpísaním vlastným menom. Tretia strofa upresňuje aspekt fyzickej námahy a pomenúva dôležitý predmet. Klinec vnímame ako obyčajnú, lacnú, ba až banálne bezcennú vec, no pre autobiografický lyrický subjekt je „drahocenným klincom“. Prvýkrát naznačuje medziľudský kontakt – vníma ho ako nebezpečný, zraňujúci, motivovaný závisťou a úsilím drahocennú vec mu odňať, preto sa chráni a predmet skrýva.

Laura 22/04/2021

Nadránom prichádza / mati, aby ho chlácholila, / už mŕtva, vedma a cárica, / pohrozí temnotám. / Vypľuje hviezdy, nakŕmi svetlo, / utíši psa, divnému synovi strhne / z tváre mesiac.

admin 10/04/2021

Silvia Rosivalová Baučeková

Americká poetka Mary Oliver v básňach opakovane uvažuje o nevyhnutnosti smrti. Zbierku New and Selected Poems som prečítala za necelý mesiac. Lepiacim papierikom som si označila len štyri zo stoštyridsiatich dvoch básní, ktoré túto zbierku tvoria. Potom, keď som si ich spätne prezerala, zastavila som sa pri jednej z nich nazvanej Answers.