Kabinet

Laura Kladeková

Suvák, Vladislav: Bez priateľov nemôžeš byť šťastný. In: Ars vivendi alebo umenie žiť medzi Sókratom a Foucaultom. Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov 2020.

Woody Allen raz poznamenal, že sa smrti nebojí, len nechce byť pri tom, keď sa to stane. Vtip je v tom, že sa to veľmi nedá. Ak by poznal List Menoikeovi, možno by zistil, že sa vďaka svojmu zmyslu pre iróniu dotkol starej filozofickej koncepcie: „Smrti sa netreba báť, lebo keď sme tu my, nie je tu smrť a keď je tu smrť, nie sme tu my.“ Epikúrova veta nie je filozofická dogma, pomáha skôr ako meditačná formulka vo chvíľach, keď nás úvahy stáčajúce sa k smrti oberajú o pokoj, ktorý jediný by mal byť naším cieľom, lebo je zdrojom skutočného šťastia.

Dalfar

Byť autorom zápletky znamená nemôcť byť už jej zaujatým čitateľom, pripraviť sa o vzrušujúci pôvab bytostne prežívanej nevedomosti. Vo viacerých náboženstvách sa preto stretávame s rozhodnutím božstva vzdať sa na čas svojho autorského majestátu a stať sa človekom, tápajúcou a pochybujúcou postavou vo vlastnom diele.

Miroslav Činčár

Moja postava vrhala z mosta dlhý tieň na trávnatú zem pri železničnej trati. Pomyslel som si, že hoci som od zeme vzdialený možno desať metrov, napriek tomu sa tieňom dotýkam trávy. V tom tieni sa môže ukryť vták, chrobák, dážďovka, rastlina… Môj tieň bol určitým spôsobom schopný ovplyvniť to, čo sa dialo podo mnou.

Erik Sikora

Existujú klasické záhady pre hĺbanie týkajúce sa osobnej identity z hľadiska času a kontinuity. Som tou istou osobou, akou som bol minulý rok? Bol by som ňou i vtedy, keby som vyrastal na inom mieste? Koľko z vlastného ja by mi zostalo, keby ma implantovali do iného tela? Vo svete sociálnych sietí, blogov či youtube sú tieto fantastické myšlienkové konštrukcie konkrétnou a naliehavou otázkou pre stále väčší počet ľudí.

Ján Gavura

More than at any time before it is obvious that poetry now finds itself in a paradoxical situation. While the number of poets and their work is generally recognized as a core of a cultural heritage, the number of readers has reached new minimum levels.

Dalfar

Martin Heidegger: Nietzscheho výrok „Bůh je mrtev“, Oikoymenh 2020, preklad Petra Maťová, Ivan Chvatík.

Karl Jaspers: Nietzsche a kresťanstvo, Petrus 2020, preklad Patrícia Elexová.

Premýšľať určité témy, zaujať k nim postoj, angažovať sa – to pre ľudský rozum nutne znamená aj potrebu sa k nim určitým spôsobom vzťahovať a hodnotiť ich. Na rozdiel od umelej inteligencie, nás, ľudí, premýšľanie musí „baviť“. Patrí k nemu zápal a osobná motivácia, vrátane súhlasu alebo nesúhlasu, pravdivosti a hry, sympatií a antipatií, závažnosti a tvorivosti. Myslenie nie je neutrálne, ako ním nie je nič ľudské.

Marián Milčák

Nadránom prichádza
mati, aby ho chlácholila,
už mŕtva, vedma a cárica,
pohrozí temnotám.

Vypľuje hviezdy, nakŕmi svetlo,
utíši psa, divnému synovi strhne
z tváre mesiac.

Silvia Rosivalová Baučeková

Americká poetka Mary Oliver v básňach opakovane uvažuje o nevyhnutnosti smrti. Zbierku New and Selected Poems som prečítala za necelý mesiac. Lepiacim papierikom som si označila len štyri zo stoštyridsiatich dvoch básní, ktoré túto zbierku tvoria. Potom, keď som si ich spätne prezerala, zastavila som sa pri jednej z nich nazvanej Answers.

S Petrom Laučíkom sa zhovára Laura Kladeková

Poéziu nenachádzame iba v knihách či literárnych časopisoch, niekedy nás môže prekvapiť aj v e-mailovej pošte. Keď mi Peter Laučík poslal báseň Jeana Paula de Dadelsen, ktorého som dovtedy nepoznala, pocítila som niečo zo vzrušenia archeológov. Uvedomila som si, že báseň sa môže k niekomu vracať ako nápev, neodbytný životný motív, s ktorým si nevie poradiť.

Z cyklu Neexistujúce výstavy

Lenka Šafranová

Ampulka na lesklej retiazke previazaná belasou stuhou ukrýva pre nezainteresovaného pozorovateľa neznámy obsah. Dátum naplnenia drobnej sklenenej nádoby, uvedený na štítku, odkazuje na zlomové obdobie v živote autorky, čas krátko po prvom pôrode, čo personalizuje a intimizuje inak chladne neosobný predmet spojený so sterilitou nemocničného prostredia. Šperk tak preberá na seba úlohu denníka.

K nezameniteľnej identite severských filmov

Jozef Mergeš

Šachovú partiu proti Smrti vyhrať nemožno, zisťuje Antonius Block v Bergmanovom filme Siedma pečať. Hľadanie zmyslu života vyznie pre rytiera márne, no pochybovanie a strata viery ho napriek neúspechu držia v hre pomerne dlho. Radosť z nádeje je emóciou, ku ktorej vedie cesta zmieru. Vzťah medzi psychologickou introspekciou a prostredím, v ktorom je postava skúmaná divákmi akoby analogicky vyjadroval kontrast medzi duchovnou existenciou a bytím vo fyzickom priestore.

Laura Kladeková

Veď sa na neho pozrime – prilieta na okrídlených sandáloch, sám seba zjavne neberie príliš vážne. Pomocou lesklého štítu redukuje realitu blížiacej sa smrti iba na jej obraz, a vďaka tomu si voči nej dokáže zachovať odstup. Odseknutú hlavu Medúzy neskôr príležitostne vyťahuje z vreca a týmto hravým bububu víťazí nad nepriateľmi.

Juraj Kuniak

Deň je krátky. Narýchlo neviem,
čo si mám z neho vziať, než sa zotmie.

Les, predtým spiaci, akoby sa už prebúdzal.

Flautovo sfarbené volanie: Kuvik plačlivý.
Je niekde tu, ale nevidno ho.

Mila Haugová

Stále mám doma malé váhy na listy, kovové pravítko a akúsi naklonenú rovinu s guličkami slúžiacu na dôkaz rovnomernosti alebo zrýchleného pohybu, neviem čoho presne. V myšlienkach aj dnes žasnem nad pokusom s kovovými pilinami a magnetom. Priťahovanie a preskupovanie ako v láske.

Laura Kladeková

Ladislav Kvasz: Prostor mezi geometrií a malířstvím. Vývoj kategorie prostoru v geometrii a jeho reprezentace v malířství od renesance po 20. století. Slovart, 2020.

V Šulíkovom filme Záhrada Jakubov otec s formálnou zručnosťou krajčíra berie miery Panne Zázračnici a nakoniec si zasnene povzdychne: „Pekná je.“
Filozof matematiky Ladislav Kvasz postupuje obdobne. Prostredníctvom geometrie skúma zmyslové telo umenia. Poukazuje spätne aj na ušľachtilosť použitého nástroja. Ach, geometria: pekná je.
Ako to, že sme to dosiaľ nezbadali?

Dalfar
Stanislav Komárek: Sloupoví aneb Postila Dokořán 2008. Zápisky z pozdní doby. Academia 2020.

Esej si možno predstaviť ako druh prechádzky, voľne plynúci rozhovor v kulisách dobre známeho sveta, či už je ním mesto alebo neďaleký les. Rozhovor sa stáča k dianiu v spoločnosti alebo k naposledy čítanej knihe, k príbehom viažúcim sa na okolité domy a ich obyvateľov. Je to však rozhovor priateľský, pozvoľný, vedený v rytme pokojnej chôdze: parafrázuje sa v ňom voľne, používajú sa ilustratívne príklady z pamäti alebo paralely z vlastného života.

Viktor Suchý
Marlen Haushofer: Stena. Smena, Lidové nakladatelství, Mladá fronta a Naše vojsko 1989. Preložila Magda Takáčová.

Dnes mám už len starý budík z chatky, ale aj ten už dávno stojí. Držím sa podľa slnka a keď nesvieti, podľa príletu a odletu vrán či iných znamení. Som zvedavá, kde sa podel presný čas, keď niet ľudí. Zavše mi zíde na um, aké dôležité bolo kedysi nezmeškať náhodou päť minút. Pre mnohých mojich známych boli hodinky malým božstvom a ja som to tiež pokladala vždy za rozumné. Keď už človek žije v otroctve, dobre je držať sa predpisov a nerozladiť svojho pána.

Dalfar

Január, severné Nemecko. Ak ste už niekedy premýšľali o tom, ako asi vyzerajú obľúbené letoviská v zime, potom práve januárový pobyt na pobreží Severného mora môže byť tým najlepším spôsobom, ako to zistiť. Na pohľadnicu sa neodbytne tlačia slová: je tu more, dážď a vietor.

Dalfar
David Foster Wallace: Krátké rozhovory s odpornými muži. Rubato 2018. Preložil Martin Pokorný.

V cykle textov sa stretávame s prepisom dialógov, z ktorých vypadol druhý (primárne ženský) hlas a v sérii takýchto monológov môžeme sledovať „odpornosť“ v celom jej spektre, spočívajúcu najmä v spôsobe, akým rozprávame a aj ako si uvedomujeme, ako rozprávame. Čitateľ dostáva na vlastné posúdenie vo forme rôznych prehovorov celú škálu mužského šovinizmu, narcizmu, vypočítavosti, manipulácie, utáranosti. V prvom pláne sú títo muži „vinníkmi“ – pri spätnom pohľade sú však zároveň obeťami a otázka znie, čo sa pokazilo, čo je zlé v dnešnej dobe, produkujúcej tieto typy.

Dalfar
Vilém Flusser: Postdějiny. Přestupní stanice. Mělník 2018. Preložil Petr Bláha.

Uniknúť z programu je ťažké, pretože všetky vzbury, protiakcie, avantgardy a revolúcie sú tiež súčasťou programu. Chcete zmeniť systém? Založíte si stranu, a ste súčasťou toho istého systému. Chcete sa obliekať inak? Vytvoríte novú módu antimódy. Revolúcia je Flusserovými slovami v skutočnosti tou najšpinavšou reakciou, pretože urýchľuje programy a realizovanie ich doposiaľ neuskutočnených možností. Dnes už nemôžeme byť revolucionármi, ale len sabotérmi, našou zbraňou je váhavosť, spomaľovanie programu, „sypanie piesku” do strojov.