S Tatianou Pirníkovou sa zhovára Laura Kladeková
V dokumente Mareka Šulíka o hudobnom skladateľovi Romanovi Bergerovi Lament, protest a nádej Berger tvrdí, že umelecký prejav je prejavom ľudskej schopnosti koncentrovať sa, z tej koncentrácie sa „čosi“ zrodí, alebo nezrodí. Nápad je to „čosi“, čo vás chytí a pociťujete pri tom aj akúsi povinnosť: „Toto musím urobiť.“ Mám dojem, že vy máte túto vnútornú povinnosť v súvislosti s Romanom Bergerom. Potrebu hovoriť o ňom, písať. Prečo?
Patril k najcharizmatickejším umelcom a ľuďom, ktorých som doteraz v živote stretla. V slovenskej, poľskej a českej muzikológii a hudobnej historiografii už pevné miesto má. Domnievam sa, že aj literárna tvorba Romana Bergera je natoľko koncízna a inšpiratívna, že by ju mali poznať filozofi, kulturológovia, estetici, jednoducho všetci humanitne orientovaní ľudia.
Ako ste ho spoznali?
Najskôr som, ako študentka odboru Teória hudby na Vysokej škole múzických umení, poznávala jeho texty: o poslaní výchovy, o pravde v umení, o dráme v hudbe…
Neskôr som poznávala jeho hudbu, príležitostne, keď znela na koncertných pódiách: avantgardnú, sofistikovanú, smerujúcu od komplikovanej štruktúrovanosti a výrazného dramatizmu k pokoju a meditácii. V období okolo roku 2005 som preberala po profesorovi Jurajovi Hatríkovi prednášky z Hudobnej pedagogiky na VŠMU. Boli určené študentom kompozície, dirigovania, teórie hudby, spevu a hry na jednotlivé hudobné nástroje. Súčasťou prednáškového konceptu bolo aj pozývanie hostí. Hatrík na môj podnet dohodol stretnutie s Romanom Bergerom, s ktorým bol v dlhoročnom priateľskom kontakte. Upozorňoval ma síce, že Roman môže „chytiť Bergera“ a na prednášku jednoducho neprísť. Stalo sa vraj opakovane, že sa na schodoch inštitúcie zvrtol na opätku a na stretnutie sa jednoducho nedostavil, čo jeho priatelia nazvali príznačnou formulkou. Berger však, na radosť všetkých, prišiel. A tak som napokon spoznala aj jeho – ako zanieteného rečníka, sústredeného diskutéra, pozorného poslucháča.
Keďže poznáte Romana Bergera z toľkých perspektív, povedzte nám, z akých zdrojov predovšetkým tvoril?
Tvorba Romana Bergera – hudobná ale aj literárna – sa rodila vždy z konkrétneho podnetu. Často to bola pocta významnému tvorcovi. Napríklad básnikovi Milanovi Rúfusovi.
Viaceré Bergerove diela sú venované hudobníkom, napríklad Beethovenovi, Chopinovi, Stravinskému a tiež spomienke na ľudí, ktorí trpeli či sa stali obeťami. Vzdal poctu napríklad Januszovi Korczakovi – lekárovi a humanistovi; Janovi Branému – priateľovi z mladosti, ktorého väznili v jáchymovských uránových baniach; Miroslavovi Filipovi – priateľovi, poprednému slovenskému muzikológovi, ktorého normalizácia dohnala k predčasnému ukončeniu života.
Čiže sa ho dotýkalo najmä utrpenie iných, ktoré považoval za svoju „osobnú vec“?
Z duše odmietal násilie akéhokoľvek druhu. K extrémnej citlivosti voči neprávosti a k zodpovednosti za konanie seba aj iných bol vedený v rodine a zároveň to tak prirodzene pociťoval. Zrejme aj prežívaním životných situácií, ktorým bol vystavený, alebo ktoré sa jednoducho udiali a on za ne cítil zodpovednosť.
Viete nám tieto okolnosti, ktoré podľa vás determinovali jeho tvorbu, priblížiť?
Roman Berger pochádzal z poľského Cieszyna. Príchod do Bratislavy v roku 1952 nebol dobrovoľný, mal v pláne študovať hudbu v Poľsku. Otec, ktorý bol členom poľského evanjelického zboru v Českom Tešíne a cez vojnu väzeň v Auschwitzi a Dachau, kam odišiel dobrovoľne – na protest, bol na začiatku 50. rokov donútený sa aj s rodinou z Tešína odsťahovať. Roman sa po štúdiu hry na klavíri a hudobnej skladby na Vysokej škole múzických umení stal v 60. rokoch minulého storočia aktívnym členom avantgardného hnutia mladých umelcov, ktorí sa usilovali o komunikáciu so svetovými progresívnymi trendmi. Sľubný vývoj však prerušil rok 1968. Bergera obral o možnosť pedagogicky pôsobiť v akademickom prostredí. Bol spolu s ďalším deviatimi kolegami vylúčený zo zväzu skladateľov, dôsledkom čoho prišiel o prácu a o možnosť verejného uvádzania nových diel. Napriek tomu si stále cibril a prehlboval kritické myslenie, ktorým obhajoval etické a duchovné hodnoty.
Možno sa s bolesťou dokázal vyrovnať práve prostredníctvom filozofie, umenia, hudby…
Romanov svetonázor vyrastal na podhubí existenciálneho pocitu strachu, ktorý prežil ako dieťa, konfrontované s fašizmom. Nepoznala som človeka s väčším rozhľadom vo filozofii, psychológii, teológii, antropológii, matematike a ďalších vedách. Jeho postoje a myšlienky nepredstavovali len výber poznatkov a postojov svetových mysliteľov, vedcov, pedagógov, politikov, teológov, umelcov, ale ich aj integrovali do nového a zmysluplného interpretačného rámca. Formuloval ich brilantne, s prehľadom a originalitou. Bol v prostredí hudobnej kultúry na Slovensku zjavom. Doslova a do písmena. Nie iba hudobnými dielami, ktorých kompozičný jazyk bol od začiatkov osobitý, vyvíjajúci sa v pevných štrukturálnych väzbách so silno expresívnym výrazom, v ktorom nadobúdali, s pribúdajúcim vekom, stále väčšie miesto upokojenie, meditácia, odovzdanie. Roman Berger bol zároveň tvorcom filozofujúcich textov, ktorými vyjadroval spoločenské postoje hlboko zakorenené v princípoch kresťanstva, morálky, demokracie, ľudskosti.
Napriek kresťanskému zacieleniu dokázal uvažovať aj o iných kultúrach, možno odlišnej spiritualite.
Áno, napríklad jedno zo zamyslení venoval Berger kunsthistorikovi, antropológovi a muzikológovi Ivanovi Mačákovi (v roku 2005, pri príležitosti udelenia prestížnej Ceny Curta Sachsa): „Ivanovi Mačákovi sa podarilo realizovať niekoľko snov. Patria k nim jeho cesty. Bol v Indii, bol v Amerike, bol v Číne. Nebol tam ako scientisticky orientovaný vedec kvôli zbieraniu takých či onakých údajov, faktov a pod. Nebol tam preto, aby sa priblížil iba k tej či onej ,exotickej´ hudbe a kultúre. Bol tam, aby prostredníctvom tej ,exotiky´ pocítil-zaevidoval to podstatné – závan Večnosti, Nekonečna, Tajomstva.“ Bergera zaujal aj ďalší Mačákov zážitok z ciest, ktorý získal pri návšteve jedného z indických kláštorov, kde mnísi prepisovali sväté knihy. Na otázku, kedy s tým asi budú hotoví, dostal šokujúcu odpoveď, že až o mnoho desaťročí. Dokončiť prácu mali až budúce generácie. „To bol ten závan večnosti v praxi. To bola ukážka autentickej duchovnej kultúry, o akej sa nám v našom zmaterializovanom svete, zredukovanom na arénu ,potkaních´ dostihov (Konrád Lorenz), ani nesníva“.
Tvorba je, zdá sa, u neho spôsobom života a naopak.
V roku 2002 napísal blízkemu priateľovi Iljovi Zeljenkovi list. Spomenul v ňom priateľovo úsilie každodenne sústredene uvažovať o hudbe a zároveň ju tvoriť. Označil túto aktivitu za „askesis“ – čo vraj pôvodne znamenalo: „tréning koncentrácie pozornosti, tréning v životnej disciplíne.“ Berger v liste podotkol, že v prípade skladateľa je to tréning koncentrácie na tón, interval, súzvuk, na formu.
Napadlo mi, že univerzálnym z tohto Bergerovho konštatovania by mohlo byť vedomie skutočnosti, že vďaka takémuto tréningu pozornosti, ale aj trpezlivosti – a je jedno v akej oblasti ľudskej činnosti sa odohráva, či je to pestovanie kvetov, opatrovanie chorých alebo tesanie sochy do kameňa – sa rodia diela či skutky, ktoré sa vyznačujú nie iba nevšednou kvalitou, ale – povedané slovami Bergera – nevšednou cnosťou: „Je ňou čistota, jasnosť, transparentnosť. Claritas“.
Roman Berger zomrel pred rokom a pol. Väčšinou, keď zomrie niekto vzácny, nám blízky, je ešte roky „s nami“, rozmýšľame, čo by povedal, ako by sa zachoval…
Áno, aj ja som uvažovala napríklad o tom, čo by povedal Roman Berger dnes, v čase, keď pár desiatok kilometrov od hraníc Slovenska i Poľska vybuchujú bomby a násilne zomierajú ľudia. Určite by protestoval a verejne by aj pomenovával príčiny a dôsledky tohto racionálne konštruovaného zla. Iste, nebolo by to nič výnimočné v situácii, keď sa voči tejto zjavnej agresii aktuálne vymedzuje väčšina civilizovaného sveta. Roman Berger však protestoval vždy, aj vtedy, keď si väčšinová spoločnosť spokojne hovela v blahobyte. A jeho protest v sebe vždy niesol lament i nádej.
Poznámky:
Dokument o Romanovi Bergerovi: ROMAN BERGER lament protest nadej on Vimeo
Roman Berger. Adagio II: https://www.youtube.com/watch?v=aZI6zZnPbG4&list=OLAK5uy_nQu9tqWZHtp97Ad8GM3tjX-syepwt8ezo
Roman Berger: Patetique
https://www.youtube.com/watch?v=_dBMu5-R74o&list=PLOsmU_Yh2J0g2ZYFYG2p5ZidR52HU5wza
