Laura

Laura 13/06/2024

Dalfar 

Mircea Cărtărescu: Melanchólia, Brak 2024, preklad Eva Kenderessy (Melancolia, 2019)

Cărtăresca možno označiť za magického realistu, ktorý má charakteristické farby, svoje témy a postupy, zároveň je však vzdialený monotónnosti či opakovaniu, naopak, stále sa mu darí skúmať, prekvapovať a pokúšať sa o ambiciózne gestá absolútnej literatúry. V tejto zbierke si zvolil témy detstva, samoty a tela, a z nich vyplývajúcu titulnú melanchóliu. Znova sa objavujú línie a vzory, ktoré ho opakovane fascinujú – priestor mesta, ktoré je vždy verziou snovej Bukurešti, entomologická fascinácia hmyzím beštiáriom, svet snov či citlivosť voči dennému svetlu, oblakom a súmrakom.

Laura 10/05/2024

S Petrom Šajdom sa zhovára Laura Kladeková

Kľúčovou myšlienkou Buberovho diela je, že ľudský jedinec vstupuje počas života do dvoch typov vzťahov: Ja-Ty a Ja-Ono. Obidve vzťahové dynamiky sú potrebné, no medzi riadkami knihy badať, že Buber má obavu z toho, že nás pohltí svet Ono. Preto sa podľa mňa v názve knihy objavuje len Ja a Ty, lebo Buber cíti potrebu zdôrazniť význam vzťahu Ja-Ty, ktorý sa v modernej dobe dostáva do úzadia. Vzťah Ja-Ty je výlučný, bezprostredný, celostný a vzájomný. Vstupujeme doň „celou bytosťou“.

Laura 23/04/2024

Laura Kladeková, Dalfar

Kresťanská kultúra a kresťanské umenie – aké majú byť? Na jednej strane je postoj, že z hľadiska viery nie sú umenie alebo filozofia vôbec potrebné, dokonca môžu byť na škodu, lebo je jeden Boh a jedna Kniha, a s týmto presvedčením sa stretneme vo viacerých náboženstvách a cirkvách. Hneď vedľa je názor, že umenie by malo slúžiť viere a premeriavať by sme ho mali práve podľa toho, akým je účelným nástrojom. A napokon je tu postoj, že umenie a kultúra majú byť v prvom rade relevantné samy osebe, vo svojich vlastných kategóriách, bez vopred vytýčeného ideového cieľa.

Laura 30/03/2024

Martina Ivanová

Naše emócie sa nepremiestňujú rýchlo. Rozlúčiť sa s nejakým miestom alebo osobou im trvá dlhší čas než nášmu telu. Jednotlivé kultúry majú preto rôzne scenáre na vyjadrenie emócie smútku po niečom, čo nás opúšťa, alebo čo opúšťame my. Táto emócia býva označovaná ako nostalgia, resp. v afroamerickom prostredí blues, v nemčine Sehnsucht, v angličtine homesick, v japončine nagori, v slovenčine už spomínaná clivota alebo cnenie, v češtine stesk. Táto fascinujúca jazyková pluralita odráža skutočnosť, že tento druh emočného prežívania má v rozličných kultúrach nepočetné množstvo podôb, prejavov a motivácií.

Laura 16/03/2024

Daniela Burdová

Čítam v semienkach paprade o poslednom daždi,
o mori premenenom na jazero,
hnedým prachom nakreslí na brucho súhvezdia.

Nevieš, kedy kvitne divá mrkva,
že lúčny klinček má úzke steblo,
mesiac sa okrúhli vo mne
a moje vlasy voňajú bobkovým listom.

Prúty lipy narástli tam, kde si ich vystrihal.
Kvapkajú lepkavo,
pomaly vymelú do chodníka puklinu podobnú popraskanej päte.

Popichané prsty prejdú obrubou plášťa bez zastavenia.

Laura 01/03/2024

Alena Brindová

Slovenský režisér, scenárista a zanietený cestovateľ Pavol Barabáš v jednom z rozhovorov povedal, že domorodci žijúci v Južnej Amerike sa na jedlo dívajú celkom inak než my. Konzumujú ho preto, že im zaplní žalúdok a dodá energiu, a vôbec neočakávajú, že by malo nejako výnimočne chutiť. To už sú požiadavky obyvateľov krajín prvého sveta, pod čím v tomto prípade myslím napríklad vysoko rozvinuté štáty západnej civilizácie. V reštauráciách ašpirujúcich na status haute cuisine si už dnes nekúpite jednoducho obed či večeru, ale gastronomický zážitok neraz pripomínajúci diela súčasnej konceptuálnej umeleckej scény.

Laura 20/02/2024

Tomáš Straka

na futbalovom ihrisku
zabavia sa bociany
aj bez lopty

Laura 05/02/2024

Dalfar

Katarína Kucbelová: Modrosleposť, Slovart 2023

Teória modrosleposti sa objavila v 19. storočí v súvislosti s prácou Williama Gladstonea, ktorý si všimol, že Homér v Iliade a Odysei nepoužíva pojem modrej farby, a to ani v spojení s morom či oblohou. Samotný Gladstone nemal na mysli to, že by Gréci trpeli formou farbosleposti, a považoval túto interpretáciu za nedorozumenie; táto teória sa však od svojho nevedomého pôvodcu osamostatnila a Kataríne Kucbelovej poslúžila ako funkčná metafora. Oswald Spengler, ktorého autorka nespomína, sa symbolike farieb a ich súvislostiam s kultúrami venoval v knihe Zánik Západu, kde takisto dementuje modrosleposť ako anatomickú indispozíciu, ale vníma jej metafyzickú podstatu. Antickí Gréci boli podľa neho naviazaní na farby bezprostrednej prítomnosti, teda na žltú a červenú, farby telesnosti a prítomného okamihu. Modrá a zelená sú naopak farbami európskej faustovskej kultúry diaľok, toho neprítomného, na čo tak túžobne hľadíme do nedosiahnuteľnej minulosti a budúcnosti. Grékov definovalo to, čo stálo priamo pred nimi, kým súmračných Európanov definuje práve to, čo tu nie je, čo nedostižne spočíva v diaľke a k čomu sa vzťahujeme iracionálnou túžbou.

Laura 25/01/2024

Eva Urbanová

Po toľkých básnických zbierkach, ktoré prečítam, aby som ich hlbšie analyzovala, sa vždy teším, že ku koncu roka budem čítať už len prózu, bez postranných úmyslov, len tak, z plezíru. Už pár mesiacov pred sviatkami si robím v hlave zoznamy, ktoré „nelyrické“ knihy si obstarám. Chodím po kníhkupectvách a obzerám si ich, ako dajaké mäso na sviečkovú. Kritériá výberu mám len dve – meno autora či autorky a počet strán.

Laura 27/12/2023

Dalfar

Vladimír Ďurka: Mlčanie do vetra. Košice, FACE 2022

Mlčanie do vetra v prvom pláne odkazuje na hovorenie či táranie do vetra. V kontexte samotných básní však znamená ešte čosi, a to základné gesto celej zbierky, totiž oscilovanie okolo úplného minima. Mlčať je to najmenej, čo možno urobiť či povedať. Alebo aj nie, veď mlčať je zlato, v pravej chvíli treba vedieť zostať ticho, a neprehovoriť je často heroickým gestom. Mlčať do vetra znamená nerozprávať, ale súčasne šíriť svoje mlčanie po vetre, posielať ho ako odkaz z púšte.

Laura 20/12/2023

Jozef Palaščák

Rozhodnutie nastúpiť na vysokú školu je zároveň nezámerným rozhodnutím už nikdy nestretnúť 15 % populácie v spodnej časti kognitívnej distribúcie. Čím vyššie človek stúpa po akademickom rebríčku, tým je izolovanejší od časti populácie s nižším IQ. Aj preto tento text nebude nikdy úplne dopísaný. Je spisovaním záznamov o stretnutiach mimo rámca vlastnej komunity.

Laura 15/12/2023

Marko Blažo

Náhody ma vždy fascinovali, prekvapovali, šokovali. Moje zaujatie náhodou prerástlo istého času až do chorobného stavu. Náhodám a náhodným súvislostiam som začal pripisovať zašifrované významy. Keď som odpovede hľadal v literatúre, zistil som, že som postupoval podobne ako členovia primitívnych kmeňov spred tisícročí.

Laura 20/11/2023

Dalfar

Hilma af Klint: Garden of Eden, Rub Gallery Olomouc, 14. 4. – 15. 12. 2023

Ako Hilma af Klint konštatovala v zápisníkoch, maľovala isto a bez opráv, s presnými inštrukciami pre výber tvarov a farieb. Vytvorila stovky obrazov, ktoré nikde nevystavovala, a neskôr intenzívne skúmala a rozvíjala energiu zdroja, ktorého prostredníkom sa stala. Farby a tvary predstavovali svojbytný jazyk, znakový a symbolický systém, v ktorom napríklad žltá farba predstavovala mužský a modrá ženský princíp. Obrazy smerujú ku geometrickým zjednodušeniam, aké neskôr vidíme na Malevičových maľbách, využívajú intenzívne farby a opakovane sa na nich objavujú napríklad tvary špirály, kríža a rastlinné motívy.

Laura 10/11/2023

Laura Kladeková

Z vnútorného chaosu, z toho, že nevieme, čo bude, ťaháme čiaru po papieri a hoci nevieme dopredu výsledok, dozvedáme sa veľa o sebe. Čiara tenká ako vlas umožňuje, aby na papieri vzniklo telo, skutočnosť svojho druhu.

Laura 30/10/2023

Peter Katina

Ted Gioia. Hudba. Podvratné dějiny. Host 2021.
Preložil Marek Sečkař.

Podľa indiánskych mýtov legendárne bytosti stvorili svet pomocou spevu a Gioia nachádza stopy hudby aj v kozmických astrálnych zvukoch, vo vibráciách atómov, v mikrovlnnom žiarení vesmíru. Skúma organické zvukové prejavy rastlín, zvierat a podrobne analyzuje zvuky, ktoré vydávajú rozličné druhy stromov. Je to pozoruhodná hypotéza, pretože hudobní vedci väčšinou prísne definujú hudbu ako vyložene ľudskú činnosť, alebo ako „organizáciu tónových výšok a dĺžok v čase“.

Laura 20/10/2023

S Petrom Zagarom sa zhovára Dalfar

Keď teraz nad tým uvažujem, uvedomujem si, že radikálne, avantgardné hudobné gestá ma priťahovali ako forma hry – hry s materiálom, s parametrami hudby, ako sú rytmus, harmónia alebo jej absencia, ladenie, ticho, forma, hustota atď. Bola to hra, ktorá ma oslobodzovala od obmedzení tradičných kompozičných postupov. Potreboval som tento ventil, ale vždy som mal v hlave aj otázku, ako sa vysporiadať s tradíciou, a pritom nebyť agresívny, ikonoklastický, provokatívny. Táto „zmierlivejšia“ poloha vo mne postupne rástla, až som sa avantgardy vzdal úplne.

Laura 26/09/2023

Dalfar

Karl Jaspers: Svetodejinné osobnosti. Petrus 2023. Preložila Patrícia Elexová.

Nemecký filozof Karl Jaspers napísal sériu textov o osobnostiach, ktoré nazýva svetodejinné. Zaujímavý nie je len obsah týchto textov, teda to, čo o štyroch postavách píše, ale otázky v nás môže vyvolať aj forma, akou to robí. Pristaviť sa môžeme už pri výbere: Sokrates, Buddha, Konfucius, Ježiš. A teda Sokrates, nie Platón; Konfucius, a nie napríklad Lao-c´. Takisto sa môžeme pýtať, prečo v dvadsiatom storočí písať a v dvadsiatom prvom čítať o postavách, o ktorých už bolo toľko povedané. A najmä: Prečo si Jaspers zvolil spôsob a štýl, s akým sa v tomto zväzku stretneme?