Laura 18. októbra 2021

Dalfar

Domáce spotrebiče si neuvedomujeme, pokiaľ sa nepokazia, nôž nevezmeme na vedomie, pokiaľ mu nepraskne rúčka a nezačne nás omínať v ruke, a dokonca aj neporiadok zvyčajne zaregistrujeme až vtedy, keď čakáme návštevu a na okamih sa po svojom byte rozhliadneme cudzími očami návštevníka. Domov je aj táto nenápadnosť vecí, ich tiché a nemenné jestvovanie odolné voči zmenám a degradácii, potreba nebrať na vedomie veci a javy a vďaka tomu uvoľniť pozornosť a zaujať ju inak, hoci aj tým, že ju necháme bežať na voľnobeh spolu s nenúteným, voľne sa túlajúcim myslením.

Laura 15. októbra 2021

Peter Laučík

Na lúke pod Suchým vrchom, kde stál salaš, vidím iba veľké prázdno označené štyrmi skalami, ale tiež dažďami i mrazmi sprhnutá tabuľka informujúca o tom, čo ma sem priviedlo. Samozrejme, je tu ešte prameň s vodou, bez ktorej je život na salaši nemysliteľný. Ten zostal a je autentický. Nezmenil sa horizont krajiny, rastliny, farby, hmyz, tvary rozpadnutých stromov. Aj tá stará jedľa pod Homôlkou, ktorá je už na odchode a rastie na okraji lúky, kde bol salaš, si Hroboňa ešte môže pamätať. Ľudskú dočasnosť tu teda nahradila o niečo trvalejšia prírodná, ale v zásade rovnaká ako za čias básnika.

Laura 11. októbra 2021

Juraj Briškár

Všetko možno vidieť už v jednom. Platí to o organických štruktúrach, aj o umeleckých textoch, keď sa prejavujú ako úplné už vo fragmente, vo vete, verši alebo v poznámke a vznikajú z textového minima ako zo zrnka alebo z bunky. Potvrdzujú to i Temporálne poznámky Stanislava Rakúsa, ktorých prvá veta tento text charakterizuje do tej miery, že je v nej hneď od začiatku celý prítomný. V rámci niekoľkých slov tak možno sledovať pre túto prózu príznačný paradox: zatiaľ čo ústredná postava je pod tlakom, v zajatí neosobných okolností, mešká na hodinu a nemá čas, ten, kto o jej náhlení referuje, má času, koľko len chce.

Laura 8. októbra 2021

Michal Hlatký

Znovuobjavil som krajinu. Nie konkrétnu, viac styčných bodov má s časom a pamäťou ako s konkrétnym geografickým priestorom.

Pamäť má vlastnosť zbavovať sa prebytočností. Je však faktom, že rané pamäťové stopy nemiznú úplne, zlučujú sa, a v takejto skreslenej podobe prežívajú v našom osobnom dianí a vnímaní. Nežijú plným životom, sú príliš slabé a neostré na to, aby sme ich mohli obkresliť slovami. Sú základom súkromných mýtov. Lenže mýtus potrebuje zovšeobecnenie, pevný bod, niečo, od čoho sa bude odvíjať, vyžaduje si potvrdenie a ukotvenie.

Laura 4. októbra 2021

Tatiana Pirníková

Hidden forms. Multimediálna kompozícia Juraja Vajóa (1971). Koncertná premiéra sa uskutočnila 10. novembra 2020 na Prehliadke slovenskej hudobnej tvorby v Bratislave.

Na koncerte účinkovali štyria hudobníci: hráč na vibrafóne, violončele, basgitare, čembale a klavíri. Klavirista a čembalista boli zároveň aj vokalistami, spievali a deklamovali texty. Interpreti sledovali graficko-notovaný zápis skladieb na samostatných listových hárkoch. Tie po odohraní demonštratívnym gestom voľne odhadzovali do priestoru. Súčasťou produkcie bola videoprojekcia mixovaných obrazov hrajúcich interpretov a rôznych neznámych prostredí – veľkomiest, priemyselných oblastí, starých budov.

Laura 1. októbra 2021

Dalfar

Kazuo Ishiguro: Nocturnes. Five Stories of Music and Nightfall, 2009.

Nokturna. Pět příběhů o hudbě a soumraku, preložil Ladislav Nagy, Plus 2010, Argo 2021.

Hudba v Nokturnách nevystupuje ako duchovný svet abstraktných ideí, romantický koncept do seba uzavretého mikrokozmu tvorcu, ale ako spoločenský fenomén – pre niekoho je pragmatickým prostriedkom obživy, pre iného cestou k sláve a uznaniu. V každom prípade je to niečo, čím sa vzťahujeme k iným – k tým, od ktorých závisí naša akceptácia, kariéra, náš zajtrajší úspech alebo dnešný zárobok, či už sú to spoluhráči, manažéri, médiá alebo publikum. Hudba je priestorom, v ktorom protagonisti hľadajú svoj postoj medzi sebavyhranením a akceptovaním systému. Ishiguro nemoralizuje, postavy predstavuje v šere súmraku – nasledujúci deň im môže priniesť úspech alebo sklamanie a vedomie tejto neurčitosti vytvára melancholické prítmie neistoty.

Laura 29. septembra 2021

S Julianou Sokolovou sa zhovára Laura Kladeková

Možno je pre bežného diváka o úroveň dôležitejšia informácia, že autorka cituje, že existuje takáto možnosť, vedieť o nej môže človeku otvoriť iné horizonty. Možno je to dôležitejšie ako vedieť, k čomu presne sa citácie a parafrázy konkrétne viažu? Práve v prípade obrazov, aké vytvára Svetlana, myslím nie je nutné, aby ste vedeli, že kresba Selfie III odkazuje k anamorfnej lebke z Holbeinových Veľvyslancov (1533), alebo že ústredna postava jazdca v kresbe Neutrum je inšpirovaná Mykki Blanco. Samozrejme vám to pomôže vnímať inú úroveň diela, keď viete, že centrálnu a triumfálnu jazdeckú pozíciu využíva na vytvorenie situácie s úplne iným typom postavy, úplne iným triumfom. Ale ohníky po okrajoch praskajú praveko a apokalypticky aj bez toho.

Laura 21. septembra 2021

Michal Machciník

Analógia medzi telom a hniezdom ma motivovala. Po vyplnení dutiny pena expandovala aj do vonkajšieho priestoru v podobe oblých, pologuľovitých tvarov. Otvorom vystupovala von ako reliéf či drevokazným hubám podobná priestorová štruktúra. Aktívny tlak možno pozorovať aj v tvare odliatkov. Ďatlie flauty sú solitérne stojace kmene, často bez konárov, podliehajúce hnilobe a drevokazným hubám. Počas práce som sa pokúšal vyňať dlátom odliatky von. Tvar som musel veľmi opatrne dlátom okopírovať zo všetkých strán a postupne uvoľniť z tlejúceho dreva.

Laura 8. septembra 2021

Ľuboš Bendzák

Bonsaj

Mám chuť

vyhodiť skrine

všetok nábytok a haraburdie

vymaľovať izbu znova na bielo

ponechať si len lôžko

jednu živú rastlinu

Aby bol spánok znova výživný

a deň zrozumiteľný a čistý

Laura 26. augusta 2021

Katarína Hrnčiarová

Susan Cainová: Ticho. Síla introvertů ve světě, který nikdy nepřestává mluvit. Preklad Petr Miklica. Jan Melvil Publishing, Brno 2012

Introverti majú radi ľudí. V malých množstvách. Ako víno a kávu. Sú empatickí a radi sa s ľuďmi stretávajú v priateľskej atmosfére. Kameň úrazu nastáva, keď je tých ľudí priveľa a je nemožné zapojiť sa do náročnejších diskusií, alebo ak súťaživosť prevládne nad kolektívnou prácou. Analyzovať správanie a reakcie ostatných stojí introvertov veľa síl. Dokážu sa do ľudí vcítiť, no ich mysle spracúvajú oveľa viac podnetov a informácií naraz. Každá interakcia predstavuje multitasking na viacerých úrovniach. Kým extrovert sa sústredí len na správu, ktorú dostáva od toho, s kým hovorí, introvert podľa Cainovej analyzuje aj to, čo druhý človek cíti, ako sa správa, či mu možno pomôcť a čo od iných očakáva.

Laura 12. augusta 2021

Jozef Palaščák

Až vtáky ich plody rozdelia
na spev a trus.

Ak chcem spievať,
môžem písať básne?

Laura 4. augusta 2021

Viktor Suchý

V prvej strofe nás lyrický subjekt – v rovine lexiky i kompozície weinerovsky striedmo – oboznamuje s predmetmi dennej potreby, oblečením a holením. Z hľadiska obsahu je všetko v priamom protiklade k chardinovskému luxusu. V druhej strofe zdôrazňuje viacúčelovosť (plechovica slúži ako tanier i pohár) i vyššiu mieru privlastnenia podpísaním vlastným menom. Tretia strofa upresňuje aspekt fyzickej námahy a pomenúva dôležitý predmet. Klinec vnímame ako obyčajnú, lacnú, ba až banálne bezcennú vec, no pre autobiografický lyrický subjekt je „drahocenným klincom“. Prvýkrát naznačuje medziľudský kontakt – vníma ho ako nebezpečný, zraňujúci, motivovaný závisťou a úsilím drahocennú vec mu odňať, preto sa chráni a predmet skrýva.

Laura 28. júla 2021

Erik Sikora

Materiály sa imitujú čoraz väčšmi, občas dochádza až k dadaistickým situáciám nielen v interiéroch domácností, ale aj reštaurácií či obchodných centier. Na košickej železničnej stanici je stena, ktorá je zdobená potlačou surového neopracovaného betónu, v nej sú plastové dvere, ktoré sa vďaka samolepiacej tapete taktiež tvária, že sú z betónu. Ako školený pozorovateľ tieto detaily skúmam rád, mám pri tom pocit, že sa verejný priestor nechtiac približuje k tomu, čo sa nám snažilo vysvetliť súčasné umenie, napríklad v Zrade obrazov Reného Magritta. Čo však s týmito materiálovými situáciami môžem urobiť, okrem toho, že ich pozorujem?

Laura 8. júla 2021

Martina Ivanová 

Tak ako v bežnom živote aj tie zdanlivo najbanálnejšie telesné pohyby a gestá – ako charakter chôdze, fúkanie nosa, spôsob jedenia – podľa Pierra Bourdieua odhaľujú základné princípy konštruovania a fungovania spoločenských vzťahov, tak v jazyku gramatické štruktúry reflektujú spôsob nášho myslenia a zmocňovania sa sveta. A naopak: podoba gramatických štruktúr vkladá medzi človeka a skutočnosť istý interpretačný filter, núti ho, aby svet okolo seba vnímal istým spôsobom.

Laura 2. júla 2021

Jozef Palaščák

Fotografie upravím, vytiahnem kontrasty, narobím grafiky, vyrátam reálnu trhovú cenu, nadsadím o dvadsať až sto percent a som pripravený na predaj. Keď v piatok napoludnie na internete zverejním ponuku, do soboty večera četujem o dreve s mnohými cudzími chlapmi. Všetci videli na webe inštruktážne videá, kupujú si náradie a dokola sa pýtajú na to isté. Odpovedám, čo chcú počuť. Áno, je to orech.

admin 26. júna 2021

S Janou Beňovou sa zhovára Dalfar

Myslím, že flanér musí mať mesto rád. Inak by sa po ňom toľko nepresúšal, nepretŕčal, nevliekol, nepochodoval, neprechádzal, nešuchtal, nerázoval. Pohľad na mesto za pohybu dokáže rozveseliť, inšpirovať, nahnevať, rozosmiať, vystrašiť. Veľkomesto je intenzívne. Smiešne aj vážne, nízke i vysoké, priťahuje i odpudzuje. Ale myslím, že aj v ňom sú miesta, kde niet civilizačného šumu a priestor je viac ako „čisto ľudský“. Práve Bratislava je napríklad mestom, ktorého energiu veľmi silne ovplyvňujú kopce a rieka, krajina, ktorej je súčasťou.

Laura 18. júna 2021

Laura Kladeková

Suvák, Vladislav: Bez priateľov nemôžeš byť šťastný. In: Ars vivendi alebo umenie žiť medzi Sókratom a Foucaultom. Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov 2020.

Woody Allen raz poznamenal, že sa smrti nebojí, len nechce byť pri tom, keď sa to stane. Vtip je v tom, že sa to veľmi nedá. Ak by poznal List Menoikeovi, možno by zistil, že sa vďaka svojmu zmyslu pre iróniu dotkol starej filozofickej koncepcie: „Smrti sa netreba báť, lebo keď sme tu my, nie je tu smrť a keď je tu smrť, nie sme tu my.“ Epikúrova veta nie je filozofická dogma, pomáha skôr ako meditačná formulka vo chvíľach, keď nás úvahy stáčajúce sa k smrti oberajú o pokoj, ktorý jediný by mal byť naším cieľom, lebo je zdrojom skutočného šťastia.

Laura 11. júna 2021

Dalfar

Byť autorom zápletky znamená nemôcť byť už jej zaujatým čitateľom, pripraviť sa o vzrušujúci pôvab bytostne prežívanej nevedomosti. Vo viacerých náboženstvách sa preto stretávame s rozhodnutím božstva vzdať sa na čas svojho autorského majestátu a stať sa človekom, tápajúcou a pochybujúcou postavou vo vlastnom diele.

Laura 4. júna 2021

Miroslav Činčár

Moja postava vrhala z mosta dlhý tieň na trávnatú zem pri železničnej trati. Pomyslel som si, že hoci som od zeme vzdialený možno desať metrov, napriek tomu sa tieňom dotýkam trávy. V tom tieni sa môže ukryť vták, chrobák, dážďovka, rastlina… Môj tieň bol určitým spôsobom schopný ovplyvniť to, čo sa dialo podo mnou.

Laura 22. mája 2021

Erik Sikora

Existujú klasické záhady pre hĺbanie týkajúce sa osobnej identity z hľadiska času a kontinuity. Som tou istou osobou, akou som bol minulý rok? Bol by som ňou i vtedy, keby som vyrastal na inom mieste? Koľko z vlastného ja by mi zostalo, keby ma implantovali do iného tela? Vo svete sociálnych sietí, blogov či youtube sú tieto fantastické myšlienkové konštrukcie konkrétnou a naliehavou otázkou pre stále väčší počet ľudí.